www.aktuality.sk - Dichotómia štátneho a rozhodcovského súdnictva

17.10.2011 15:15

Rozhodcovská doložka v minulosti získala v očiach verejnosti zlú povesť, a to predovšetkým v oblasti spotrebiteľských zmlúv. Inštitútu rozhodcovskej doložky uškodili aj praktiky niektorých nebankových inštitúcií a na ne napojení rozhodcovia, ktorí rozhodcovskú doložku používali ako nástroj pre efektívnu úžeru. Je ale rozhodcovská doložka skutočne úplne tak zlá, ako sa o nej hovorí? Na čo a komu predovšetkým je dobrá? A odkiaľ sa berie obecne negatívne vnímanie rozhodcovských doložiek a rozhodcovských konaní?

Neobľúbenosť rozhodcovského konania

Zatiaľ čo v západných krajinách majú súkromné rozhodcovské súdy v súdnom systéme svoje pevné miesto a sú veľmi rozšírenou alternatívou riešenia sporov, v Česku tomu tak aspoň zatiaľ nie je. Fyzické osoby aj firmy dávajú stále prednosť štátnym súdom pred rozhodcovskou doložkou vo svojich obchodných alebo spotrebiteľských zmluvách. Inak to nie je ani pri uzatváraní zmlúv v štátnej správe a samospráve.

Príčin je hneď niekoľko, pričom asi najzávažnejšia je mediálna hystéria bijúca na poplach pri ochrane spotrebiteľa v súvislosti s nekorektným jednaním niektorých rozhodcov. Nemožno nespomenúť ani neobľubu rozhodcovského konania u sudcov, prameniacu z presvedčenia, že iba štátny súd je povolaný k tomu, aby rozhodoval o tom, čo právom je a čo nie je. Oboje sa prejavuje v praxi zvýšenou snahou predovšetkým súdov prvého stupňa o zneplatňovanie rozhodcovských doložiek z formálnych dôvodov alebo výkladom, že rozhodcovská doložka je v rozpore s dobrými mravmi či je obchádzaním zákona a pod.

Podľa JUDr. Martina Kohouta (rozhodcu Rozhodcovského súdu pri IAL SE) tento trend nie je v súlade s moderným právnym systémom, pretože rozhodcovská doložka nie je sama o sebe negatívnym nástrojom slúžiacim dodávateľovi proti spotrebiteľom k vymoženiu ich neoprávnených nárokov. Má slúžiť ako nástroj rýchleho vymoženia pohľadávky (oprávneného nároku) proti neplatičom, ktorí sa inak často schovávajú za rigidné a neohybné procesné pravidlá občianskeho súdneho poriadku. Tie cez radu noviel stále ešte predsa len odpovedajú skôr právnej architektúre predchádzajúceho právne-politického režimu, ktorý držal stranu v konečnom dôsledku skôr dlžníkom.

Rozhodcovské senáty a inštitúcie združujúce rozhodcov sú potrebné

Je faktom, že napriek tomu, že sa neustále zvyšuje počet zamestnancov súdov aj vyšších súdnych úradníkov, pružnosť súdov sa nezvyšuje ani v tak triviálnych prípadoch, ako sú exekúcie a tzv. skrátené konania. Situáciu zrejme nezmení ani rozhodnutie štátu odškodňovať prieťahy v súdnom konaní či iné hlasné proklámacie a novely noviel. Z tohto pohľadu sa dá očakávať veľký rozmach činnosti rozhodcovských súdov. Prax z ostatných európskych krajín ukazuje, že rozhodcovské konanie je najviac uplatňované práve v krajinách, kde sú štátne súdy ťažkopádne. Predstava štátneho súdnictva v ČR ako jedinej a bezalternatívnej možnosti riešenia sporu je tak pre mnohých alarmujúca.

Zjednocujúci názor najvyššieho súdu

Budúcnosti rozhodcovských súdov nahrávajú úpravy zákona realizované ministrom Pospíšilom, aj nedávny zjednocujúci názor najvyššieho súdu. Tieto úpravy majú za cieľ predovšetkým ochrániť spotrebiteľa pred pochybnými praktikami nekvalifikovaných rozhodcov a presmerujú rozhodcovskú činnosť na stále rozhodcovské súdy zriadené na základe zákona.

Podľa Najvyššieho súdu je teda rozhodcovská zmluva, ktorá neobsahuje priame určení rozhodcu ad hoc, respektíve konkrétny spôsob jeho určenia, neplatná. Pokiaľ sa teda v rozhodcovskej zmluve v súvislosťou s určením rozhodcu len odkazuje na rozhodcovský poriadok vydaný právnickou osobou, ktorá nie je stálym rozhodcovským súdom zriadeným na základe zákona, potom sa jedná o obchádzanie zákona podľa § 39 občianskeho zákonníku.

Inými slovami - najvyšší súd hovorí, že v prípade, že také činnosti vykonáva subjekt, ktorý nie je stálym rozhodcovským súdom zriadeným na základe zákona, jedná sa o úplne zrejmý úmysel obchádzať zákon.

Právo dlžníka nad právo veriteľa

Vráťme sa však k hlavnému problému inštitútu rozhodcovskej doložky, ktorým je jej neobľúbenosť v očiach verejnosti a médií. Tá pramení z obecného predpokladu, že dlžník je niekto slabý a je potrebné ho chrániť pred tými silnými, pred veriteľmi. A efektívny nástroj k vymoženiu pohľadávky je vnímaný ako zbraň namierená na dlžníka. Samozrejme, skúsenosti Mgr. Rostislava Kovářa z portálu poradnaveritele.cz je iná. „Vo väčšine našich prípadov je skutočnosť opačná. Obeťou je veriteľ, ktorý má mnohokrát veľmi obmedzené možnosti dostať svoje peniaze od dlžníka späť. Pokiaľ by pri podpise zmluvy s dlžníkom využil rozhodcovskú doložku, bola by vymáhateľnosť dlhu jednoduchšia a určite aj rýchlejšia.“, hovorí Kovář. Z praxe to môže potvrdiť aj Novojičínska radnica, ktorá sa rozhodla uplatňovať rozhodcovské doložky v nájomných zmluvách. Novojičínska radnica si u rozhodcovských doložiek najviac cení fakt, že pri prípadnom rozhodcovskom konaní zaručí jeho rýchlosť a neformálnosť.

Kde je vhodné využiť inštitút rozhodcovskej doložky?

Použitie rozhodcovskej doložky je vhodné v každej zmluve, kde hrozí zvýšené riziko vzniku triviálneho sporu, ktorým môže byť napríklad dlh jednej zo zmluvných strán voči strane druhej. Napríklad nájomná zmluva, zmluva o pôžičke, zmluva o poskytovaní služieb atď. Rozhodcovské doložky sú takiež užitočné vo vzťahu medzi podnikateľmi. Tiež v obchodnej praxi sú rozhodcovské doložky rýchlou a efektívnou cestou k riešeniu prípadných sporov hlavne v rámci medzifiremných obchodných vzťahov. Ako hovorí JUDr. Martin Kohout z Rozhodcovského súdu pri IAL SE (http://www.rozhodcovskysud.net/ „Odpadajú tak predovšetkým
zložité riešenia s aplikáciou obchodného práva.“

Platnosť rozhodcovských doložiek

  1. Zmluvy musia obsahovať presné určenie rozhodcu
  2. Spotrebiteľské spory môže rozhodovať len rozhodca s vysokoškolským vzdelaním. Samozrejmosťou je aj bezúhonnosť - nesmie byť teda právoplatne odsúdený za trestný čin.
  3. Rozhodcovská zmluva musí byť zjednaná na samostatnej listine a musí obsahovať samostatné podpisy zmluvných strán.

 

více zde: www.aktuality.sk/clanok/195346/dichotomia-statneho-a-rozhodcovskeho-sudnictva/